fanus peace

Aprezentasaun UNIX

Aprezentasaun UNIX:


Ida nee hau ho maun IT Ministerio da Justica sira halo apresntasaun konaba UNIX.Tuir mai ita ba akompana hamutuk:

     
 - Saida mak UNIX?

- Istoria kona ba UNIX.

- Tamba sa UNIX importante?

a.UNIX  hanesan sistema operativo ida, portátil, multitarefa no multiutilizador ida ne'ebé mak signifika katak permite komputador mono ka multiprocesador atu ezekuta simultañamente programa oioin husi utilizador ida ka barak.




b.UNIX:

#.Iha tinan 1965, grupo programador komputador mak hanesan : Ken Thompson, Dennis Ritchie, Douglas Mcllroy no Peter Weiner, servicu hamutuk  ho AT&T (Bell Labs), General Electric (GE) no MIT (Massachussets Institute of Technology) dezenvolve sistema operativo ida ho naran Multics (Multiplexed Information and Computing System).

#.Iha fulan abril 1969, AT&T deside hasees an husi Multics no uza GECOS (General Electric Comprehensive Operating System). Entaun husi Multics, Ken Thompson no Dennis Ritchie dezenvolve uza komputador PDP-7 koko realiza ideia MULTICS ba sistema operasaun foun ida ne'ebé mak ho naran UNIX signifika katak UNIX laos MULTICS.

#.Iha 11/03/1971, lancamento edisaun ba dahuluk sistema operativo UNIX hamutuk ho komandu 60 resin, Ex ; ls, cp, chmod no sst.

#.Iha tinan 1972 Ken Thompson no Dennis Ritchie hakerek fila fali UNIX uza linguajen C ba iha komputador PDP-11 hodi troka fali linguajen B ne'ebé mak dezenvolve husi Ken Thompson.

#.Wainhira to'o ona iha versaun 7, dezenvolvementu UNIX akompaña mos ho modifikasaun barak, mak hanesan:

    - Hamoos limitasaun konaba tamaño file nian.
    - Sistema portátil ne'ebé mak  diak  liu  tan  (bele    operativo            ihaplataforma    hardware   barak)
    - Aumenta utilidario barak.



*.BSD (Berkeley Software Development)



Depois   iha   tinan    1977,   peskizador    Bill    Joy         husi      Universidade   California     dezenvolve     fali      versaun             UNIX    husi      fonte   ne'ebé     fornese    husi AT&T atu             ezekuta     sistema    iha   sira   nia   plataforma   VAX   ne'ebé ho    naran   BSD    (Berkeley Software Development).

 Agora dadaun BSD mai ho variedade  oioin  mak  hanesan:        BSDi    Internet Server (BSD/OS), FreeBSD, NetBSD no   OpenBSD.


*.GNU (GNU's Not UNIX)

Iha 27  setembro  1983,  Richard     Stallman    anuncia   sistema     operativo  GNU  ba  dahuluk.

 Iha tinan 1985,  Free  Software  Foundation   (FSF)   ne'ebé  harii    husi   Richard  Stallman  hamutuk   ho   programador   
 sira    seluk   kria   ekipamentu   ne'ebé   mak    precisa atu
 halo kompatibilidade   sistema operativo UNIX.

 Iha   tinan   hanesan,   Professor Andrew S.  Tannenbaum   kria   sistema    operativo    hanesan UNIX  baseia  ba   system   V    UNIX   ba  komputador  IBM  PC  &  PC/AT.    Bolu   dehan     MINIX.


Iha Tinan 1989, Richard Stallman realiza software GPL  (General    Public License) no GNU maibe laiha kernel liberdade.

 Iha 1991,    husi      konseitu     iha     Minix,    Linus  Torvalds   (Estudante  husi  Universitas  Helsinki    iha   Finlandia)   komesa   dezenvolve Linux.

Linux  sistema  operasaun  ne'ebé  mak  nia  funcionamento  no    mos estilo hanesan ho UNIX.