Ida nee hau ho maun IT Ministerio da Justica sira halo apresntasaun konaba UNIX.Tuir mai ita ba akompana hamutuk:
- Saida mak UNIX?
- Istoria kona ba UNIX.
- Tamba sa UNIX importante?
a.UNIX hanesan sistema operativo ida, portátil, multitarefa no multiutilizador ida ne'ebé mak signifika katak permite komputador mono ka multiprocesador atu ezekuta simultañamente programa oioin husi utilizador ida ka barak.
b.UNIX:
#.Iha tinan 1965, grupo programador komputador mak hanesan : Ken Thompson, Dennis Ritchie, Douglas Mcllroy no Peter Weiner, servicu hamutuk ho AT&T (Bell Labs), General Electric (GE) no MIT (Massachussets Institute of Technology) dezenvolve sistema operativo ida ho naran Multics (Multiplexed Information and Computing System).
#.Iha fulan abril 1969, AT&T deside hasees an husi Multics no uza GECOS (General Electric Comprehensive Operating System). Entaun husi Multics, Ken Thompson no Dennis Ritchie dezenvolve uza komputador PDP-7 koko realiza ideia MULTICS ba sistema operasaun foun ida ne'ebé mak ho naran UNIX signifika katak UNIX laos MULTICS.
#.Iha 11/03/1971, lancamento edisaun ba dahuluk sistema operativo UNIX hamutuk ho komandu 60 resin, Ex ; ls, cp, chmod no sst.
#.Iha tinan 1972 Ken Thompson no Dennis Ritchie hakerek fila fali UNIX uza linguajen C ba iha komputador PDP-11 hodi troka fali linguajen B ne'ebé mak dezenvolve husi Ken Thompson.
#.Wainhira to'o ona iha versaun 7, dezenvolvementu UNIX akompaña mos ho modifikasaun barak, mak hanesan:
- Hamoos limitasaun konaba tamaño file nian.
- Sistema portátil ne'ebé mak diak liu tan (bele operativo ihaplataforma hardware barak)
- Aumenta utilidario barak.
*.BSD (Berkeley Software Development)
Depois iha tinan 1977, peskizador Bill Joy husi Universidade California dezenvolve fali versaun UNIX husi fonte ne'ebé fornese husi AT&T atu ezekuta sistema iha sira nia plataforma VAX ne'ebé ho naran BSD (Berkeley Software Development).
Agora dadaun BSD mai ho variedade oioin mak hanesan: BSDi Internet Server (BSD/OS), FreeBSD, NetBSD no OpenBSD.
*.GNU (GNU's Not UNIX)
Iha 27 setembro 1983, Richard Stallman anuncia sistema operativo GNU ba dahuluk.
Iha tinan 1985, Free Software Foundation (FSF) ne'ebé harii husi Richard Stallman hamutuk ho programador
sira seluk kria ekipamentu ne'ebé mak precisa atu
halo kompatibilidade sistema operativo UNIX.
Iha tinan hanesan, Professor Andrew S. Tannenbaum kria sistema operativo hanesan UNIX baseia ba system V UNIX ba komputador IBM PC & PC/AT. Bolu dehan MINIX.
Iha Tinan 1989, Richard Stallman realiza software GPL (General Public License) no GNU maibe laiha kernel liberdade.
Iha 1991, husi konseitu iha Minix, Linus Torvalds (Estudante husi Universitas Helsinki iha Finlandia) komesa dezenvolve Linux.
Linux sistema operasaun ne'ebé mak nia funcionamento no mos estilo hanesan ho UNIX.
![]() |